Každý o ňom vedel, že organizoval protištátny prevrat, že bol vo väzení, že nenávidel Židov a všetko odlišné od toho "nemeckého", že volal po konečných riešeniach. Politické elity Nemecka ho ignorovali a dokonca ho považovali za užitočného idiota. Napriek tomu a možno vďaka tomu sa postupne vypracoval až na post nemeckého kancelára a vieme čo nasledovalo potom. Dokázal to preto, že zmenil obal, no obsah zostal rovnaký. Hitler v roku 1933 nebol v očiach verejnosti tým istým Hitlerom z roku 1923, ktorý behal s fakľami po Mníchove. Bol poučený. Vedel, čo chcú zbedačení ľudia počuť.
Nikdy viac nebola fráza "história sa opakuje" aktuálnejšia ako teraz. Ak sledujete vývoj a vyhlásenia po parlamentných voľbách, musíte byť presvedčení, že "štandardní" politici vôbec nič nepochopili. Stále sa hrajú na vlastnom piesočku a nepočujú, že ich ľud volá o pomoc. Voľbou Mariána Kotlebu ľudia volajú o pomoc a zdá, že on jediný ich chce vypočuť, čo je pre mňa niečo neuveriteľné. Nepozvanie Mariána Kotlebu prezidentom Andrejom Kiskom do paláca na povolebné rokovanie je podľa mňa najväčšou Kiskovou chybou v jeho prezidentskom období. Teraz vôbec nejde o to, či tým rozdelil národ alebo on sám stratil určitú podporu u svojich voličov. Národ je rozdelený od čias mečiarizmu a Kiskova podpora u ľudí závisí od toho či bude alebo nebude premiérom Robert Fico. Tá chyba je v tom, že v momente, ako prezident nepozval Kotlebu do paláca sa z Kotlebu stáva martýr a dáva mu to jedinečnosť v tom, že samotný prezident republiky hovorí, že tento politik je iný ako všetci ostatní. A to chcú ľudia počuť. A ak to počujú od jedného z najobľúbenejších politikov, tak mu to dáva výhodu, ktorú sám Kotleba chce. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že Kotlebova strana bude v NR SR pôsobiť v opozícii, tak prezident Kiska týmto krokom nahnal ďalších voličov do košiara Ľudovej strany - Naše Slovensko. Pretože Kotlebu ľudia nevolili preto, že je fašista, ale preto, že nie je ako ostatní politici. Kotleba toto naplno využije a poukáže na to, že bude v izolácii, nebudú prechádzať jeho návrhy zákonov a v očiach verejnosti bude ten, kto nedostal šancu, lebo starí "skorumpovaní" politici mu to nedovolili. Rovnaký štýl politiky ignorovania politického oponenta využíval aj český prezident Václav Havel vo vzťahu k českým komunistom. Za jeho prezidentovania sa nikdy komunisti nedostali na Hrad na rokovania. No to neznamenalo pokles ich podpory v spoločnosti, práve naopak, stávali sa jazýčkom na váhach. Hrozím sa chvíle, keď sa kotlebovci stanú jazýčkom na váhach u nás. Ak chcel byť Andrej Kiska nápomocný v tejto situácii, mal Mariána Kotlebu pozvať na rokovanie a z pozície prezidenta mu "pohroziť", že ak sa nebude správať a vyjadrovať podľa demokratických princípov, nebude s ním už rokovať. No táto možnosť padla už na začiatku a Kiska sa sám vyšachoval z pozície prostredníka, ktorý bude riešiť napätú situáciu. Naopak prilial olej do ohňa.
Dôvody prečo tak nečakane a masívne uspela strana Mariána Kotlebu, nie sú len v tom, že jeho voliči považujú všetkých ostatných politikov za rovnakých. Zlyhala tu celá politická scéna. Volebné témy boli zle nastavené. Obrovská chyba Roberta Fica bola v prehnanom strašení z migrantov. Chybou pravice a médii bolo strašenie Robertom Ficom. Jednoduchá matematika hovorí o tom, že kde sa dvaja bijú tretí víťazí. Asi tou najväčšou chybou bolo podcenenie Mariána Kotlebu, už od volieb do VÚC v roku 2013. Je treba poukázať na to, že Kotleba je klamár, rasista, neschopný politik a len obal niečoho hrozného. Chyby, ale nevidím len v politike. Vidím ich aj vo výchove, v rodine a v školstve. Rodina má nastaviť hodnoty. Školstvo má objektívne hodnotiť históriu, ale aj súčasnosť a vedieť si predstaviť budúcnosť. Vo vzdelávaní je niečo zhnité, ak stredoškoláci a prvovoliči chcú cestovať a spoznávať svet a zvolia človeka, ktorý im chce zavrieť hranice a je mu všetko demokratické odporné. Ako sa môžu vedieť správne rozhodnúť. Ako si majú vedieť nastaviť hodnoty, keď ich to nikto nenaučí a zostanú občiansky a politicky negramotní. Teda nejde len o hodiny dejepisu, ale predovšetkým občianskej výchovy už od prvého stupňa základnej školy:
"Niekedy si myslím, že sme urobili veľkú chybu, keď sme o slobode nechali hovoriť iba básnikov a táborových rečníkov. Básnici nedefinujú veci veľmi presne a už vôbec nedefinujú veci presne táboroví rečníci. O slobode sme mali nechať hovoriť učiteľov, deti sa mali učiť o slobode v škole, celkom vedecky, tak ako sa učia čítať, písať a počítať. A mal to byť povinný predmet. Každý deň. A mali sme ich učiť, že sloboda nie len také to láska-páska a vlasť-masť, že to nie je len to básnické volanie po krídlach. Mali sme ich učiť, aký je skutočný rozdiel medzi slobodou a anarchiou, ako je treba slobodu vždy spojiť s kázňou, ako každý môže robiť čo chce, len ak nešliape susedovi na kurie oká. Lenže s ľuďmi je ťažko, vedia si vecí vážiť naplno len, ak ich na chvíľu stratia. To platí o slobode rovnako, ako všetkom ostatnom. Pokiaľ vám niekto nestojí za chrbtom a nepoloží vám revolver medzi lopatky a nediktuje vám, čo máte písať, hovoriť a učiť, neviete naozaj, aká je to veľká vec, keď smiete písať, hovoriť a učiť čomu sám veríte." (Jan Masaryk)
A tak sa bojím toho, ako od týchto volieb budú niektorí poslanci Národnej rady SR sláviť 14. marec ako štátny sviatok, ako sa budú schádzať u hrobu Jozefa Tisa a ako všetko to hrozné, čo súvisí s vojnovým Slovenským štátom, ktorý tak nemilosrdne naložil s tisíckami svojich občanov, dostalo posvätenie od vyše 200 000 Slovákov. Ako občan som sklamaný z politiky, ktorá toto dopustila. Ako demokrat stále verím v zdravý rozum.
V našej spoločnosti musí prísť k radikálnym zmenám vo výchove, v hodnotách a v politike. Asi je načase zmeniť volebný systém, aby sme každé voľby neprechádzali z extrému do extrému a keď budeme voliť radikálne a protestne nezvolíme do parlamentu celebrity a fašistov, ale zelených.