Ignorovanie Kotlebu je cesta do pekla dláždená dobrým úmyslom

Autor: Juro Mikula | 8.3.2016 o 14:29 | (upravené 8.3.2016 o 14:50) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  1636x

Zo školských čias na hodinách dejepisu si pamätám, ako niektorí moji spolužiaci nevedeli pochopiť, prečo dokázal Adolf Hitler získať takú podporu u Nemcov, keď predsa jeho voliči vedeli čo už má za sebou.

Každý o ňom vedel, že organizoval protištátny prevrat, že bol vo väzení, že nenávidel Židov a všetko odlišné od toho "nemeckého", že volal po konečných riešeniach. Politické elity Nemecka ho ignorovali a dokonca ho považovali za užitočného idiota. Napriek tomu a možno vďaka tomu sa postupne vypracoval až na post nemeckého kancelára a vieme čo nasledovalo potom. Dokázal to preto, že zmenil obal, no obsah zostal rovnaký. Hitler v roku 1933 nebol v očiach verejnosti tým istým Hitlerom z roku 1923, ktorý behal s fakľami po Mníchove. Bol poučený. Vedel, čo chcú zbedačení ľudia počuť.

Nikdy viac nebola fráza "história sa opakuje" aktuálnejšia ako teraz. Ak sledujete vývoj a vyhlásenia po parlamentných voľbách, musíte byť presvedčení, že "štandardní" politici vôbec nič nepochopili. Stále sa hrajú na vlastnom piesočku a nepočujú, že ich ľud volá o pomoc. Voľbou Mariána Kotlebu ľudia volajú o pomoc a zdá, že on jediný ich chce vypočuť, čo je pre mňa niečo neuveriteľné. Nepozvanie Mariána Kotlebu prezidentom Andrejom Kiskom do paláca na povolebné rokovanie je podľa mňa najväčšou Kiskovou chybou v jeho prezidentskom období. Teraz vôbec nejde o to, či tým rozdelil národ alebo on sám stratil určitú podporu u svojich voličov. Národ je rozdelený od čias mečiarizmu a Kiskova podpora u ľudí závisí od toho či bude alebo nebude premiérom Robert Fico. Tá chyba je v tom, že v momente, ako prezident nepozval Kotlebu do paláca sa z Kotlebu stáva martýr a dáva mu to jedinečnosť v tom, že samotný prezident republiky hovorí, že tento politik je iný ako všetci ostatní. A to chcú ľudia počuť. A ak to počujú od jedného z najobľúbenejších politikov, tak mu to dáva výhodu, ktorú sám Kotleba chce. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že Kotlebova strana bude v NR SR pôsobiť v opozícii, tak prezident Kiska týmto krokom nahnal ďalších voličov do košiara Ľudovej strany - Naše Slovensko. Pretože Kotlebu ľudia nevolili preto, že je fašista, ale preto, že nie je ako ostatní politici. Kotleba toto naplno využije a poukáže na to, že bude v izolácii, nebudú prechádzať jeho návrhy zákonov a v očiach verejnosti bude ten, kto nedostal šancu, lebo starí "skorumpovaní" politici mu to nedovolili. Rovnaký štýl politiky ignorovania politického oponenta využíval aj český prezident Václav Havel vo vzťahu k českým komunistom. Za jeho prezidentovania sa nikdy komunisti nedostali na Hrad na rokovania. No to neznamenalo pokles ich podpory v spoločnosti, práve naopak, stávali sa jazýčkom na váhach. Hrozím sa chvíle, keď sa kotlebovci stanú jazýčkom na váhach u nás. Ak chcel byť Andrej Kiska nápomocný v tejto situácii, mal Mariána Kotlebu pozvať na rokovanie a z pozície prezidenta mu "pohroziť", že ak sa nebude správať a vyjadrovať podľa demokratických princípov, nebude s ním už rokovať. No táto možnosť padla už na začiatku a Kiska sa sám vyšachoval z pozície prostredníka, ktorý bude riešiť napätú situáciu. Naopak prilial olej do ohňa.

Dôvody prečo tak nečakane a masívne uspela strana Mariána Kotlebu, nie sú len v tom, že jeho voliči považujú všetkých ostatných politikov za rovnakých. Zlyhala tu celá politická scéna. Volebné témy boli zle nastavené. Obrovská chyba Roberta Fica bola v prehnanom strašení z migrantov. Chybou pravice a médii bolo strašenie Robertom Ficom. Jednoduchá matematika hovorí o tom, že kde sa dvaja bijú tretí víťazí. Asi tou najväčšou chybou bolo podcenenie Mariána Kotlebu, už od volieb do VÚC v roku 2013. Je treba poukázať na to, že Kotleba je klamár, rasista, neschopný politik a len obal niečoho hrozného. Chyby, ale nevidím len v politike. Vidím ich aj vo výchove, v rodine a v školstve. Rodina má nastaviť hodnoty. Školstvo má objektívne hodnotiť históriu, ale aj súčasnosť a vedieť si predstaviť budúcnosť. Vo vzdelávaní je niečo zhnité, ak stredoškoláci a prvovoliči chcú cestovať a spoznávať svet a zvolia človeka, ktorý im chce zavrieť hranice a je mu všetko demokratické odporné. Ako sa môžu vedieť správne rozhodnúť. Ako si majú vedieť nastaviť hodnoty, keď ich to nikto nenaučí a zostanú občiansky a politicky negramotní. Teda nejde len o hodiny dejepisu, ale predovšetkým občianskej výchovy už od prvého stupňa základnej školy: 

"Niekedy si myslím, že sme urobili veľkú chybu, keď sme o slobode nechali hovoriť iba básnikov a táborových rečníkov. Básnici nedefinujú veci veľmi presne a už vôbec nedefinujú veci presne táboroví rečníci. O slobode sme mali nechať hovoriť učiteľov, deti sa mali učiť o slobode v škole, celkom vedecky, tak ako sa učia čítať, písať a počítať. A mal to byť povinný predmet. Každý deň. A mali sme ich učiť, že sloboda nie len také to láska-páska a vlasť-masť, že to nie je len to básnické volanie po krídlach. Mali sme ich učiť, aký je skutočný rozdiel medzi slobodou a anarchiou, ako je treba slobodu vždy spojiť s kázňou, ako každý môže robiť čo chce, len ak nešliape susedovi na kurie oká. Lenže s ľuďmi je ťažko, vedia si vecí vážiť naplno len, ak ich na chvíľu stratia. To platí o slobode rovnako, ako všetkom ostatnom. Pokiaľ vám niekto nestojí za chrbtom a nepoloží vám revolver medzi lopatky a nediktuje vám, čo máte písať, hovoriť a učiť, neviete naozaj, aká je to veľká vec, keď smiete písať, hovoriť a učiť čomu sám veríte." (Jan Masaryk)

A tak sa bojím toho, ako od týchto volieb budú niektorí poslanci Národnej rady SR sláviť 14. marec ako štátny sviatok, ako sa budú schádzať u hrobu Jozefa Tisa a ako všetko to hrozné, čo súvisí s vojnovým Slovenským štátom, ktorý tak nemilosrdne naložil s tisíckami svojich občanov, dostalo posvätenie od vyše 200 000 Slovákov. Ako občan som sklamaný z politiky, ktorá toto dopustila. Ako demokrat stále verím v zdravý rozum. 

V našej spoločnosti musí prísť k radikálnym zmenám vo výchove, v hodnotách a v politike. Asi je načase zmeniť volebný systém, aby sme každé voľby neprechádzali z extrému do extrému a keď budeme voliť radikálne a protestne nezvolíme do parlamentu celebrity a fašistov, ale zelených.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?